Preskočiť na obsah

Žltá škvrna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rez oka – žltá škvrna dole

Žltá škvrna (makula, lat. macula lutea, vo všeobecnej anatómii stavovcov tiež area centralis – centrálna oblasť) je miesto na očnej sietnici, kde je najväčšia hustota čapíkov a teda aj najostrejšie videnie.[1] Obraz, na ktorý sa človek pozerá kolmo, sa premieta práve do tohto bodu.[2]

Zaujímavé je, že žltá škvrna v skutočnosti zaživa nie je vôbec žltá, ale o niečo červenejšia ako okolie. Tento prívlastok však makula dostala podľa toho, že žltou sa javí u mŕtvoly.[1]

Žltá škvrna má v priemere asi 5 mm.[3] Obsahuje karotenoidy luteín a zeaxantín. V jej centrálnej časti sa nachádza fovea centralis, v centre tejto je tzv. foveola. Ide o termíny označujúce miesta, v ktorých postupne pribúda čapíkov a zvyšuje sa ostrosť videnia, a v úplnom strede nie sú vôbec žiadne tyčinky.[2]

Niektoré ochorenia súvisiace s poškodením žltej škvrny sú veľmi vážne a môžu spôsobiť až oslepnutie.[2] Častá je makulárna degenerácia.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b ROSYPAL, Stanislav. Nový přehled biologie. [s.l.] : Scientia, 2003. S. 797.
  2. a b c Ted M. Montgomery. The Macula; Anatomy, Physiology & Pathology of the Human Eye [online]. . Dostupné online.
  3. Basic principles: What happens in macular degeneration? [online]. Bausch & Lomb. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žlutá skvrna na českej Wikipédii.